Vzhľadom k tomu, že premýšľavú kapelu Zrní už poznám naspamäť býva mi na ich koncertoch občas ľúto, že už nemôžem zažiť to, čo na ich prvom vystúpení. Aj tak sa vždy na nich teším a ešte stále dokážem v ich hudbe a textoch objavovať nové významy. Nebolo tomu inak ani na ostatnej Besede u Bigbítu…